Naučené vzorce chovania a sloboda voľby

Naučené vzorce sú pre nás z určitého pohľadu veľmi výhodné pre orientáciu v živote a interakciu s ďalšími ľuďmi prevažne v nám blízkej kultúre, keďže iné kultúry majú svoje špecifiká výkladu pre vybrané identické gestá.

Pamätám si, keď nám na vysokej škole hovoril prednášajúci o procese socializácie. V skratke sa jedná o to, aby sme my vedeli čítať jednotlivé situácie, ktoré nastávajú v spoločnosti, a hlavne, aby sme my boli pre ostatných čitateľní. Tým sa dostávam teda k podstate tohto príspevku, ktorým je otázka, do akej miery vlastne naše voľby sú ovplyvnené minulými skúsenosťami a pre koľko z týchto volieb sa rozhodujeme vedome? Koľko z plánu, podľa ktorého sa orientujeme, sme napísali my sami a aká časť tohto plánu bola okopírovaná z blízkeho kruhu ľudí alebo okopírovaná vďaka zúčastňovaní sa na sociálnych interakciách v rôznych prostrediach.

Praskanie v boku na vonkajšej strane

V písanej podobe doplním toľko, že praskanie je vlastne super signál, ktorý nám dáva najavo nežiaduce nastavenie stehennej kosti v bedrovom kĺbe v určitých uhloch flexie. Niekomu praská, niekomu nepraská. Buďte vďačný za praskanie, pretože to vás nabáda k tomu, aby ste začali niečo riešiť. Ľuďom čo nepraská, majú v spomínaných miestach "väčšiu vôľu", to však neznamená, že nedochádza k spomínaným nastaveniam v bedrovom kĺbe s negatívnym dopadom napríklad na koleno.

Kľuky z hladiska zapojenia veľkého prsného svalu

Nieje príťah ako príťah

Koľko spravíš príťahov? S akou maximálnou externou záťažou spravíš príťah? Potreba porovnávať sa, prípadne byť lepší od niekoho, ma doslova fascinuje. Externe merateľné faktory sú dôležitejšie ako napríklad individuálna anatómia (dĺžka jednotlivých segmentov a teda pák) a kvalita prevedenia s prihliadnutím na žiaduce zameranie.

Musíme si určiť prioritu, čo je pre nás dôležité. Cielený rozvoj alebo splnenie pohybovej úlohy?