Čo všetko nechceme

Pri písaní tohoto príspevku sa budem snažiť vyvarovať mojich klasických chýb. Nechcem, aby to, čo sa budem snažiť zdeliť obsahom, bolo nepochopené, alebo pochopené v nežiaducom zmysle.

A vlastne, na taký stručný úvod by to aj stačilo. V nasledujúcich riadkoch dám priestor a priechod myšlienkam, ktoré súvisia s témou, ktorú chcem obsiahnuť aspoň okrajovo, s úmyslom vyvolať zamyslenie nad tým, čím sa budeme zaoberať.

Máme tu dva také rozdielne úvody, ktoré súvisia s NLP (neuro linguistické programovanie). Prvý krát som o tomto počul, keď som chodil do Prahy na semináre venované coachingu a konkrétne v súvislosti s myšlienkou, že veľmi často venujeme pozornosť tomu, čo nechceme, namiesto tomu, čo chceme. 

Naučené vzorce chovania a sloboda voľby

Naučené vzorce sú pre nás z určitého pohľadu veľmi výhodné pre orientáciu v živote a interakciu s ďalšími ľuďmi prevažne v nám blízkej kultúre, keďže iné kultúry majú svoje špecifiká výkladu pre vybrané identické gestá.

Pamätám si, keď nám na vysokej škole hovoril prednášajúci o procese socializácie. V skratke sa jedná o to, aby sme my vedeli čítať jednotlivé situácie, ktoré nastávajú v spoločnosti, a hlavne, aby sme my boli pre ostatných čitateľní. Tým sa dostávam teda k podstate tohto príspevku, ktorým je otázka, do akej miery vlastne naše voľby sú ovplyvnené minulými skúsenosťami a pre koľko z týchto volieb sa rozhodujeme vedome? Koľko z plánu, podľa ktorého sa orientujeme, sme napísali my sami a aká časť tohto plánu bola okopírovaná z blízkeho kruhu ľudí alebo okopírovaná vďaka zúčastňovaní sa na sociálnych interakciách v rôznych prostrediach.